Tajemné úmrtí

7. ledna 2013 v 17:46
Slíbila jsem to, tak tady to je... (Vymyslela jsem to a i napsala v hodině matiky..) Ještě vás chci poprosit, jestli byste mohli udělat anketu pod článkem.. Chci jen vědět jestli to čte i někdo jiný a třeba to nekomentuje..
Taky se omlouvám za chyby.. Stále jsem Češka.. ;))

Mali sme spolu ešte toľko plánov a teraz je všetko preč. Zostali mi len spomienky. Bude mi chvať jej objatie a chuť ich pier. Agátka bola to najcennejšie čo som mal. Teraz som zostal s Valentínkou sám. Neviem ako Valentínce vysvetlím, že jej mama už tu nie je. Práve sedím nad jej hrobom a plačem. Agátka bola veľmi chorá a posledné mediace boli pre ňu len mučenia. Trápila sa. Dnes bol jej pohreb. Valentínku strážila moja veľmi dobrá kamarátka. Valentýnka o jej smrti ešte nevedela. Povedal som jej, že je mamička v nemocnici.
,,Oci, kde máš mamičku?'' usmiala sa. V ich očiach boli iskričky.
,,Vieš mamička…'' nemohol som ďalej hovoriť.
,,Čo?'' v jej lícach sa robili jamky od smiechu.
,, Mamička je v nebíčku. Bola chorá a jej telíčko už to nevydržalo.'' rozplakal som sa. Valentínka tomu asi nerozumela.
,, A prečo si ju pustil preč? Ty už ju nemáš rád?''opýtala sa.
,, Čo to hovoríš? Ja som mamičku miloval. Veľa.'' plakal som a ona mi prstíkama utierala slzy.
Bol to už mesiac od jej smrti. Valentýnka to pomaly, ale isto začala chápať. Každú nedeľu sme spolu chodili na cintorín. Chlapci mi veľmi pomáhali. Keď som bol na dne pomáhali mi, a to aj s Valentínkou.
Dnes sa ale všetko zvrtlo. Ako každý všedný deň som išiel s Valentínkou do škôlky. Odviedol som ju tam a šiel som do práce. Po ceste som stretol niekoho, kto mi pripomínal Agátku. Nie to nemohla byť ona. Otočil som sa za ňou, ale ona šla ďalej.
,, Romane preber sa!'' Povedal som si. Vidím nejakú ženskú a hneď v nej vidím Agátku.
Po práci som sa zastavil za Igorom, ktorý vyzdvihol Valentínku zo škôlky.
,, Ahoj tati.'' Doširoka sa usmiala.
,, Ahoj.'' Vyzdvihol som ju do vzduchu.
,, Oci, prečo si mi hovoril, že mamička je v nebíčku?'' Zahryzla si spodnú peru presne tak, ako to robila Agátka.
,, Pretože umrela.''
Opäť som pocítil ten smútok. Igorovi aj mňa sa pri tej spomienke začali lesknúť oči.
,, Ale ja som dnes videla mamičku s nejakým pánom v meste, keď som išla so strýkom Igorom zo škôlky.'' Zamračila sa.
,, Valentínka choď si prosím hrať do spálne jo?''
Odišla a ja som mohol povedať Igorovi čo som chcel.
,, Igor, ja som ju tiež videl!''
,, Čo? Veď ona ...'' nedopovedal to.
,, Ona umrela.'' Dokončil som.
Opäť som šiel s Valentínkou do škôlky. Odovzdal som ju vychovatelce a odišiel do práce. Ale ja som ju opäť stretol. Bola to ona. Na sto percent. Poznám jej oblečenie!
,, Agátka ..'' oslovil som ju. Otočila sa a šatkou, ktorý mala okolo krku sa snažila zakryť si tvár.
,, Tí si nezomrela?''
,, Nie.'' Zdvihla nos a chcela odísť. Chytil som ju za rukáv.
,, Čo to robíš? Trápiš ma aj Valentínku a i chlapcov.'' Po tvári mi tiekli potôčiky sĺz.
,, Nechaj ma! Toto všetko som urobila preto, aby som konečne bola šťastná a voľná ako vták.''
Pozrel som sa na jej ruky. Mala tam vpichy.
,, Nevedel som že dokážeš opustiť manžela a dieťa. Miloval som ťa .. Ale ako to teraz vidím, môžem ti hovoriť slečna feťáčka.'' Otočil som sa a šiel svojím smerom.
,, Ono je taky niekedy potrebné zamyslieť sa sám nad sebou!'' Zakričala.
Netušil som, že niekto, koho som toľko miloval mi môže urobiť toto. Vzdá sa vlastnej rodiny len preto, že je závislá na drogách? A čo jej pomník na cintoríne? Vždy som hovoril, že Valentýnka môže byť na svoju mamičku hrdá, ale škaredo som sa zmýlil.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Tris Tris | Web | 7. ledna 2013 v 20:42 | Reagovat

Ty kks...vážně zajímavá pointa, líbilo se mi to! :)

2 Kix Green Kix Green | 8. ledna 2013 v 14:53 | Reagovat

Tak taký koniec som naozaj nečakala. Bohužiaľ, aj také svine ešte stále existujú. :/ Inak zaujímavo sa to čítalo, like it. ;D

3 zuzka zuzka | Web | 11. ledna 2013 v 21:36 | Reagovat

ten koniec som nečakala!! skvelé!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.