Nepatrím nikomu- 3.díl

27. února 2013 v 14:19 |  Nepatrím nikomu
Víte co by mě zajímalo? Kolik lidí moje povídky čte.. 3,4,5..??? Nevím no.. Ale jsem ráda, že aspoň někdo..
A jinak, omlouvám se za chyby..


Igor
Prebudil som sa až večer a uvedomil som si, že by som mal ísť na skúšku. Predsa len to teraz celkom zanedbávame.
,, Lili, idem na skúšku. Nechceš ísť so mnou?'' Zdvihol som k nej zrak. Sedela vedľa mňa a čítala si knižku, ktorú som jej dal na Vianoce.
,,Popřemýšlím o tom.'' Odpovedala a zahryzla si spodnú peru. Bola zamyslená.
,,A zahrajete Neptrím nikomu?'' Usmiala sa a začala sa hrať s jej vlnitými vlasmi. Stále sa smiala a pritom sa pozerala na mňa. Čakala na odpoveď.
,, A keď hej, tak pôjdeš so mnou?'' Zdvihol som sa a prišiel som bližšie k nej. Ona sa mi stále pozerala do očí. Neznášam to! Nech sa na mňa pozerá ktokoľvek.
,,Jo. A potom ještě něco podnikneme.'' Zazubila sa.
Prišli sme do skúšobne a všetci už na nás čakali.
,, Kde si tak dlho? Už sme mohli byť dávno hotoví.'' Začal nadávať Roman.
,, Ale no .. Čo ťa ženie?'' Rýpol som si do neho. Ten má zase náladu.
Niečo si zamrmlal pod nos a začal si ladiť gitaru. Zahrali sme pár pesničiek a potom sme sa na to rovnako vykašlali. Začali sme sa dohovárať ohľadom turné, ale s chalanmi nebola moc veľká domluva. Roman bol nervózny, Patrik zaspával a Pavol ponáhľal domov. No a Lili sa asi dosť nudila.
,,Nepůjdeme už? Docela se nudím.'' Štuchla do mňa Lili.
,, Zlatko počkaj chvíľku. A nechceš sa potom zastaviť niekam na večeru?'' Žmurkol som na ňu a ďalej sa pozeral do notebooku, pretože chlapci niečo vymýšľali a tak sa snažili niečo dohovoriť.
,,Okej.'' Jednoducho odpovedala a dopíjela svoj pohárik červeného vína, ktoré tu zostalo ešte z mojich narodenín. Ale asi jej chutilo.
,,A nepůjdeme se raději jen projít?.'' Navrhla mi. Nebol to zlý nápad. Dohodli sme sa teda s chalanmi na sobotňajší koncert as Lili sme sa vydali večernými ulicami. Husto snežilo, ale ani jednému z nás to nevadilo. Aj keď bola zima, tak sa nám nechcelo domov.
,, Je to tu pekné.'' Zhodnotil som túto ulicu. Bolo to tu dokonalé. Nesvietili tú lampy, ale boli tu krásne zasnežené stromy. Romantické miesto.
,, Počkaj.'' Zastavil som. Otočila sa a stúpla si proti mne. Pevne som ju objal. Neviem prečo, ale potreboval som cítiť jej objatie. Potom som ju ešte pobozkal. A išli sme domov.
Prišli sme domov a otvorili sme si fľašu vína. No nebola len jedna. Chcel som urobiť romantický večer a nakoniec to skončilo tak, že sme sa obaja opili.

Ráno som premýšľal nad tým, či som nerobil nejaké hlúposti. No podľa pohárov od vína a whisky, ktoré boli na stole som usúdil, že po toľkých alkoholu som určite robil niečo, čo som nemal.
Lili vyzerala ráno úplne v pohode. Nechcelo sa mi nikam chodiť, ale musel som. Dnes nechcem vidieť žiadny alkohol. No možno trochu s Romanom. A alebo s Patrikom ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martinkaaaa Martinkaaaa | Web | 27. února 2013 v 18:35 | Reagovat

Další dílek prosím... starašně moc se mi líbí tvoje povídky... :)

2 zuzka zuzka | Web | 28. února 2013 v 13:54 | Reagovat

ďalší!

3 Emm Emm | Web | 22. března 2014 v 0:44 | Reagovat

Zpětně to dočítám a líbí se mi to moc! Igor je teda trošku divný. Asi bych reagovala stejně jako Lili na ty jeho návraty, kdy nedá ani vědět, kde je..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.