Nepatrím nikomu-6.díl

23. března 2013 v 13:34 |  Nepatrím nikomu
Další díl.. Tentokrát z pohledu Romana.. Po příštím díle udělám menší pozastavení této povídky. Alespoň si budu moct předepsat pár dílů, ale taky to bude takové ''rozdělení''.. Jednoduše... Nechejte se překvapit!


Roman
Sedeli sme opäť u mňa a rozoberali jeho včerajšie stretnutie.
,, Si kokot. Ale to už asi vieš.'' Potľapkal som ho po ramene. On sa nezmohol ani na obyčajný úsmev. Nedokážem si predstaviť, že by som sa dostal do takej situácie.
,, Viem.'' Kopol do seba ďalšieho panáka.
,, Idem domov! Poď so mnou!'' Nemal som ani na výber. Prikázal mi to. Asi nechcel ísť za Lili sám. Ani sa mu nedivím. Byť s niekým takým pod jednou strechou. Zbláznil by som sa.
,, Ako sa mám správať?'' Spýtal sa ma tesne predo dvermi.
Nadvihol som obočie a on pochopil, že to bola asi blbá otázka. Pokúšal sa odomknúť dvere, ale alkohol v jeho krvi mu to nechcel umožniť.
,, Daj to sem.'' Vzal som si kľúče a odomkol som. Lili sedela pri televízii, prikrytá dekou av ruke mala čaj, z ktorého sa ešte dymilo. Vyzerala spokojne. Keď sme prišli do obývačky, zdvihla k nám hlavu a usmiala sa. Dnes mala asi veľmi dobrú náladu. Takto ju mám rád.
,, Ahoj láska.'' Pritiahla si Igora bližšie k sebe a dala mu vášnivý bozk.
,, Ahoj Romane.'' Usmiala sa a plesla si so mnou. Čo sa stalo?
Posadili sme sa a Igor si chcel veľmi rozprávať. Mal až moc dobrú náladu.

Po niekoľkých vykonávacích vína, som sa rozhodol k odchodu.
,, Už ideš?'' Spýtal sa ma Igor, keď zaspával.
,, Jo. Zajtra je skúška, nezabudni.'' Upozornil som ho.

Doma som si konečne ľahol do postele as čistou hlavou zaspal. V noci ma niekoľkokrát prebudilo zvonenie mobilu, ale ignoroval som to.
Ráno som tam mal aj správu. Vraj nemohol spať, tak chcel ísť na pivo. Blázon.

Keď som sa popoludní vrátil z práce, Igor na mňa čakal pred domom. Odhodil na zem ohorok od cigarety a vydýchol dym.
,, Ahoj brácho.'' Usmial sa a plácl si so mnou. Vyzeralo to, že má lepšiu náladu ako včera večer. Aspoň nie je opitý.
,, Čo je? Nie si v práci?'' Odomkol som a ukázal mu, že môže dovnútra. Zul sa a automaticky si išiel sadnúť do kuchyne a počkal, ako urobím kávu. Nehovorím, že by mi tu nejako vadil, ale nebol som zrovna nadšený, pretože som nemal náladu riešiť jeho rodinné problémy. Viem, že sa s tým nemôže, alebo nechce vyrovnať, ale je to chlap. Musí sa s tým pobiť.
,, To je v riti.'' Vyhlásil a odpil si kávy. Zasyčal bolesťou, pretože káva bola ešte horúca.
,, Prečo som sa s ňou nerozešel už skôr? A čo keď už ju nemilujem? Má to vôbec cenu?'' Premýšľal nahlas.
,, To sa ma ako pýtaš?''

Konečne odišiel a ja mám pokoj! Celý večer ma ale bombardoval správami a informoval ma o stave v domácnosti. '' Veľmi'' ma to zaujímalo. Ale čo by som pre svojho kamaráta neurobil.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Věrka Věrka | 24. března 2013 v 12:02 | Reagovat

Dneska jsem narazila na tuto povídku a tak jsem rovnou přečetla všechny díly. Je to super! Těším se, jak budeš pokračovat. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.